Svätý týždeň

Španieli slávia Veľkú Noc odlišne a zdá sa, že každým rokom jej prichádza na chuť viac a viac cudzincov. Počas jedného týždňa sa ulice španielskych miest zaplnia tzv. procesiami. Sú to pochody zobrazujúce vstup Ježiša Krista do Jeruzalema, jeho umučenie a smrť. Začínajú sa Kvetnou nedeľou a končia sa Nedeľou Zmŕtvychvstania. Tento týždeň plný procesií sa nazýva svätý, po španielsky Semana Santa. Každoročne sa tisíce veriacich a turistov prichádza pozrieť prevažne do andalúzskych miest, aby zažili toto veľkolepé predstavenie. Pre samotných Španielov je Semana Santa veľmi emotívnym sviatkom, na ktorý sa pripravujú prakticky celý rok. Je tak obľúbená a jej tradícia je tak hlboko zakorenená, že sa uchádza aj o zaradenie do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. 

 

Viacero andalúzskych miest, ako Sevilla, Málaga či Granada je počas toho týždňa turisticky veľmi vyťažených. Najviac trónov a teda najviac procesií vychádza do ulíc v Málage, ktorá je v tomto čase stredom mediálneho záujmu medzinárodného charakteru. Pojem trón sa vlastne používa len v Málage, narozdiel od ostatných miest, kde používajú pasos. Tróny sú väčšie, vážia aj niekoľko ton (najťažší trón Virgen de la Esperanza váži 4,1 tony) a musí ich niesť niekoľko stoviek mužov (najviac 250). Väčšina bratstiev má dva tróny. Trón Ježiša Krista, ktorý zvykne byť menší a trón Panny Márie. Zbiehajú sa novinári, veriaci, známe osobnosti, ozbrojené sily a turisti z rôznych kútov sveta, aby si pozreli aspoň za jeden z týchto náboženských sprievodov.

 

 

Tradícia procesií sa začala, keď katolícki panovníci dobyli Málagu v 15. storočí a v meste sa vytvorili prvé bratstvá. Ako boj proti narastajúcemu protestantizmu cirkev podporila iniciatívu vyjsť so sochami a trónmi do ulíc. Procesie sú náboženské sprievody, ktoré zoskupujú ľudí presúvajúcich sa s trónmi po úzkych andalúzskych uličkách i väčších avenidách. Členovia bratstiev vychádzajú z domu bratstva (casa hermandad) s trónmi hojdavým krokom počas presne stanoveného programu dňa a hodiny vo svätý týždeň smerom do katedrály a vracajú sa späť do kostola. Väčšinu trónov sprevádzajú kapely, ktoré hrajú na bubny a trúbky smutné tóny s veľkolepým pátosom. Vo vzduchu cítiť vôňu kadidla. Na zemi sú pohodené kvety, ktoré sa nezachytili na trónoch, keď ich fanatici hádzali z okien a balkónov.

 

Trasy po ktorých muži bratstiev, nazývajúci sa hombres de tronos nesú na ramenách niekoľko tonové tróny, sú presne stanovené. Každé bratstvo má tú svoju, avšak všetky musia v rámci svojej trasy absolvovať sprievod po troch najznámejších uliciach (Alameda Principal, Calle Larios a Calle Granada). Niesť trón je pocta. Mnoho mužov už od mladosti začína s touto tradíciou, na ktorú sú právom pyšní, pretože nie je vôbec ľahké stať sa jedným z členov. Hombres de tronos sprevádzajú aj tzv. nazarenos. Kto nepozná ich históriu, ľahko si ich pomýli s hnutím ku-klux-klan, ktoré svoj vzhľad okopírovalo práve od nazarenos. Sú to bratia oblečení v hábite, na hlavách majú kukly s dlhými špicatými zakončeniami a dvomi otvormi pre oči. V stredoveku sa  tieto kukly nasadzovali hriešnikom na znak potupy. Dnešný zjav nazarenos má vďaka špicatému zakončeniu priblížiť ich viac k nebesiam a zahalené telo a tvár slúži k zachovaniu identity kajúcnika.  Na rukách majú navlečené rukavice a zvyčajne nesú dlhé sviece, kríže alebo knihy. Na prvý pohľad môžu pôsobiť odstrašujúco, ale v podstate sú len členmi sprievodu, ktorí sa kajajú, poprípade odriekajú ruženec.

 

 

Sľuby. Za trónmi mnohokrát kráčajú ľudia, ktorí si dali nejaký sľub. Kráčajú so zapálenou sviecou, častokrát naboso, so zaviazanými očami alebo nesú kríž. V rámci plnenia svojho sľubu takto kráčajú celou procesiou.

 

Okrem nazarenos a hombres de trono sprevádzajú trón aj tzv. mayordomos de trono. Muži, ktorý zdvíhajú alebo skladajú trón podľa hudobných povelov. Jedným z nich je aj rodák z Malagy Antonio Banderas, ktorý za posledných 16 rokov nevynechal ani jeden sprievod bratstva Lágrimas y Favores. V neposlednom rade sú to mantillas, ženy, ktoré idú pred trónom a majú šaty a kostými z čiernej čipky. Je to oblek smútku za smrť Ježisa Krista.

 

Na hlavnom námestí, na námestí Plaza de Constitución je takzvaná hlavná tribúna (tribuna principal), kde miesta na sedenie stoja aj niekoľko stoviek eur. Najdrahšia stojí cez 500 eur. Existuje však iná tribúna, ktorá sa volá Tribuna de los pobres (tribúna chudobných), čo je vysoké schodisko na jednej z trás, odkiaľ vidieť veľmi dobre na všetky tróny, ktoré prechádzajú naokolo. Miestni však zaberajú každý jeden meter štvorcový týchto šestnástich schodov a keď neprídete dostatočne včas, tak si miesto určite nenájdete.

 

Svätý týždeň je veľmi svojrázny a diametrálne odlišný od Veľkej Noci ako ju poznáme na Slovensku. My oslavujeme skôr to, čo Španieli nazývajú Pascua, olievame dievčatá a ženy, aby boli zdravé počas celého roka a za výslužku chlapi dostávajú rôzne dobroty. Španieli sa počas Veľkej noci sústredia na Ježišov príbeh a prežívajú ho spolu s ním. Procesie sú súčasťou ich kultúry. Robia ich ľudia pre ľudí. Preto ich každoročne vylepšujú a na oplátku si svoj svätý týždeň chodí prežiť stále viac ľudí aj zo zahraničia. Sprievody Vás nenechajú chladnými a určite je lepšie vidieť čo i len jednu procesiu ako si o nej stokrát prečítať.

 Procesie, ktoré sa oplatí vidieť:

 

Domingo de Ramos – Kvetná nedeľa

Lágrimas y Favores – Obľúbený rodák z Malagy Antonio Banderas zvykne byť majordómom trónu Márie. Ako sám vraví, v kostole, ktorý spravuje toto bratstvo sa zosobášili jeho rodičia, on sám bol tu pokrstený a ľudia, ktorí nesú trón a sprevádzajú celú procesiu sú jeho priatelia z mladosti a keby nebolo svätého týždňa, tak by ich nevídaval. Hymna, ktorú spievajú počas sprievodu a ktorá sa volá Slzy sv. Jána (Lágrimas de San Juan) napísal práve Antonio.  Za posledných 16 rokov nevynechal veľkonočný sprievod ani raz. Uvidíme, či v svojej tradícii bude pokračovať aj tento rok.

 

Lunes Santo 

V pondelok prebieha procesia bratstva, ktoré sa nazýva El Cautivo. Pre miestnych je to jedna z najkrajších a najobľúbenejších procesii.  Tisíce ľudí čaká na uliciach, námestiach a tribúnach, aby mohli zazrieť najuctievanejšiu sochu Ježiša El Cautivo, odetého do bielej tuniky, ktorý sa hojdavým krokom presúva po uliciach Málagy na ramenách stoviek mužov nesúcich jeho trón. Veriaci túto procesiu prežívajú veľmi emotívne. Niet divu, veď sa na ňu tešili celú rok. Trón obhadzujú kvetmi a sprevádzajú ho od večera až do skorých ranných hodín.

 

Martes Santo

Farnosť San Lázaro patrí medzi jedno z najstarších bratstiev v meste Málaga. Jeho Panna Mária, ktorá sa nazýva Virgen del Rocío je nespochybniteľnou osobnosťou počas svätého týždňa, ktorá je ikonou aj v ostatných obciach provincie Málaga a dokonca aj mimo nej. Keď táto viktoriánska socha vyšla prvýkrát do úlíc v nepoškvrnenom bielom plášti, motivovala ľudí k láskyplnej prezývke la novia de Málaga - snúbenica Málagy. 

 

Miércoles Santo

Legenda bratstva El Rico vraví, že počas vlády kráľa Karola III, v 18. storočí sa rozšírila epidémia cholery a Málaga nemala hombres de trono, ktorí by niesli trón. Väzni požiadali bratstvo, aby mohli niesť trón Ježiša. Urobili tak a na konci procesie sa vrátili späť do väzenia. Keď sa o tom dozvedel kráľ, ako vyjadrenie vďaky dal bratstvu privilégium oslobodiť každý rok počas svätého týždňa jedného väzňa. A tak je tomu aj dodnes. Proces výberu väzňa, ktorý je počas procesie oslobodený, je veľmi prísny a prechádza cez niekoľko autorít, ktoré o tomto kroku rozhodujú.

 

Jueves Santo - Zelený štvrtok

V Zelený Štvrtok do Málagy prichádzajú legionári zo španielskych miest Ceuta a Melilla, nachádzajúcich sa v Afrike. Vylodia sa vo štvrtok ráno v prístave spievajúc svoju hymnu El novio de la muerte (snúbenec smrti). Motívom prítomnosti ozbrojených síl légie je sprievod Krista nazývaného Cristo de la Buena Muerte bratstva Mena. V popoludňajších hodinách sa koná samotná procesia, kedy ľudia vzdávajú hold týmto statočným mužom, sochám Ježiša Cristo de la Buena Muerte a Márie Virgen de la Soledad, ale aj samotným členom bratstva Mena.

 

Viernes Santo - Veľký piatok 

Na Veľký Piatok, niekoľko minút pred polnocou vychádza do ulíc bratstvo, ktoré sa volá Servitas. Má len jeden trón a to trón Panny Márie, pretože Ježiš na Veľký Piatok zomrel. Kuriozitou tejto procesie je, že Mária svojim príchodom zhasína svetlá na uliciach a vytvára tak nádherný dojem, kedy žiari len jej trón. Túto procesiu nesprevádza žiadna bubnujúca kapela. Deti šepkajú už ide, už ide a zároveň sa schovávajú za rodičov, pretože sa boja tmy. Pravdou však je, že je ťažké z tejto sochy spustiť oči.

 

Domingo de Resurrección - Nedeľa zmŕtvychvstania

V posledný deň svätého týždňa, na Veľkonočnú nedeľu sa združujú  všetci bratia, takže procesia sa nepovažuje procesiu niektorého konkrétneho bratstva. Nazarenos zo 41 bratstiev sa zjednotia. Každý nosí tuniku zodpovedajúcu svojmu bratstvu, s výnimkou mayordomov, ktorí nosia bielu tuniku a kapirot s bielym saténovým plášťom s erbom Asociácie a zlatým príveskom. Hombres de trono nosia biele tuniky s erbom zoskupenia a prívesok podľa trónu (červený ak nosili Krista a nebeský modrý ako nosili pannu Máriu) Trón vzrieseného Krista. 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľaj na Facebooku
Please reload

Najnovšie

28.03.2019

Please reload

Archív